Viktor Cernicky
Keď si študenti uvedomia, že si gay...
Počas prestávky som sa pristavil pri Alexovi. Chodba je preplnená študentmi, ktorí sa, neviem prečo, neustále náhlia, hoci od vchodu k poslednej stene prejde v našej škole pomalým krokom každý za tridsať sekúnd. Nad hlavami študentov vyčnievajú postávajúci učitelia, niektorí iba mlčky pozorujú ruch; tí ktorí sa ešte dostatočne nevyrozprávali, ochotne komunikujú so žiakmi. Medzi nimi, v strede chodby, stojím ja s Alexom, srdečne sa objímame, dlho sme sa nevideli. Alex mi povie, že ma miluje, ja sa smejem, popýtam sa, ako sa posledné dni mal. Rozhovor ukončuje zvonenie, prestávka niekedy trvá minútu-dve, a tak iba zhrabnem papierik s prezenčnou listinou a odchádzam učiť ďalšiu skupinu.