reklama

Keď si študenti uvedomia, že si gay...

Počas prestávky som sa pristavil pri Alexovi. Chodba je preplnená študentmi, ktorí sa, neviem prečo, neustále náhlia, hoci od vchodu k poslednej stene prejde v našej škole pomalým krokom každý za tridsať sekúnd. Nad hlavami študentov vyčnievajú postávajúci učitelia, niektorí iba mlčky pozorujú ruch; tí ktorí sa ešte dostatočne nevyrozprávali, ochotne komunikujú so žiakmi. Medzi nimi, v strede chodby, stojím ja s Alexom, srdečne sa objímame, dlho sme sa nevideli. Alex mi povie, že ma miluje, ja sa smejem, popýtam sa, ako sa posledné dni mal. Rozhovor ukončuje zvonenie, prestávka niekedy trvá minútu-dve, a tak iba zhrabnem papierik s prezenčnou listinou a odchádzam učiť ďalšiu skupinu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (72)

O desať minút mi do triedy vtrhne administrátor s odkazom, že sa mám dostaviť do kancelárie šéfky. No super, pomyslím si, učiteľov tu bičujú za každú sekundu, ktorú po zvonení strávia mimo triedy, ale potom si ich volajú do kanclov a vedú polhodinové monológy o ničom. A mám po hodine, vravím si, keď vchádzam do Oliných dverí.

- Pamätáš si podmienky, ktoré si podpisoval na začiatku tvojho pôsobenia?

- Pamätám, - prikývol som červený v tvári. Som človek, ktorý sa nečervená pri zatajovaní priestupku, červenám sa vždy, keď cítim, že k takejto téme vôbec dochádza.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- A vieš, že osobné vzťahy sa v škole nadväzovať nesmú? – pýta sa Oľa, rovnako červená. Červená sa vždy, keď hovoríme o niečom nepríjemnom.

Rozmýšľam, či náhodou niektorá zo študentiek nepochopila akúkoľvek moju vetu či správanie za snahu o nadviazanie osobného vzťahu. Hlavou mi ide nasledovné: Kirgizsky nevedia flirtovať. Vždy na mňa zavesia oči, upriamia pozornosť, jastria zrak. Keď komponujú vety, nezabudnú ich obrátiť na mňa a postaviť do prekérnej situácie (napr. „cítiť“ – Cítim, že ma máš rád). A ja sa zase červenám, pretože jednak som v takýchto rozhovoroch plachý a najradšej by som sa vyškriabal na strom. Dvak, povedané úprimne, Kirgizsky sú naozaj krásne. A po tretie, som si vedomý, že so všetkými svojimi žiakmi vediem otvorené a priateľské diskusie, a teda striktnú hranicu učiteľ-študent narúšam. O tom, prečo ju narúšam, však tento blog nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpovedám teda pozitívne. Áno, o tomto pravidle viem a nie som si vedomý, že by som ho nejakým spôsobom niekedy narušil.

- No rovnako to platí aj o vzťahu učiteľ-učiteľ – pridáva šéfka.

- Som si vedomý, že 80 percent tejto školy o mne a E. nie že šušká, ale otvorene hovorí. - Čo mám robiť, už som vysvetlil, že priateľku mám, no nikto to v tejto sexuálne deprimovanej krajine nepočuje. Stačí si s E. vymeniť pár slov na chodbe, ísť na výlet a pohovorenie je na svete. Moja nadriadená je však stále nepokojná. Zakrúti hlavou, a začína mi byť jasné, že reč nie je o E.

Celý rozhovor skutočne zabral polhodinu. Oľa má pred sebou očividne horúci zemiak a nevie, z ktorej strany z neho odkusnúť. Hovorí mi, viem, že vy Európania to máte inak, ale veď pokojne si po vyučovaní robte, čo chcete. Na môj nechápavý výraz tváre sa Olya prekoná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Viem, že s Alexom máte veľmi teplý vzťah – vypadne z nej.

Povedal jej to niekto zo staffu. O tom, že Alex mi na verejnosti povedal, že ma miluje, o tom, ako som ho držal za rameno, keď sme sa rozprávali, plus o téme „spermie“, ktorej sme sa venovali minulý víkend na pive. Jednoducho, Olin výraz naznačoval, že mlieko je rozliate a ona musí tu špinu upratať. Ale po ôsmej si pokojne môžete robiť, čo chcete, dodáva.

V Kirgizsku, rovnako ako v mnohých slovenských rodinách, je slovo „gay“ také tabu, že ľudia majú problém ho vôbec vysloviť, nieto si ho ešte predstaviť. S gaymi sa stretávam, niekoľkí ma chceli zbaliť, rozprával som sa (nielen) s nimi na túto tému nespočetnekrát. Moji dobrí priatelia sú homosexuáli, a hoci to niektorých ľudí prekvapuje, príde mi smiešne porovnávať ich s „normálnymi“ ľuďmi. Pretože prívlastok „nenormálni“ si naozaj nezaslúžia a uvažovať o nich takto považujem za urážlivé. Desiatky ľudí ma označili za gaya, svedomito som si túto otázku zodpovedal aj vo svojom vnútri a je mi jasné, že ním nie som. Označenie je však niečo iné ako obvinenie, ktorého sa mi dostalo v kancelárii mojej nadriadenej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ak si niekto zo študentov uvedomí, že ty a Alex spolu niečo máte... – Olya už desiatykrát odignorovala moje tvrdenie, že medzi nami nič iné než priateľstvo nie je. Formuláciu „uvedomí“ však nehodlá zmeniť.

- Ak si teda niekto zo študentov uvedomí, že si gay, bude to mať katastrofálne následky. – Oľa sa nikdy nevyjadrí exaktne, je mi však všetko jasné. V mysli si už balím kufre. Škola v Kirgizsku si nemôže dovoliť zamestnávať gaya ani nikoho, o kom sa to povráva. Odliv študentov, ktorých by rozhorčení rodičia za prvý týždeň odhlásili, by sa rovnal krachu podniku. Môj priateľ ani nemôže priznať, že je kresťan. Niektorí rodičia by totiž zmýšľali podobne: moje dieťa žiadny kresťan ani gay učiť nebude.

A tak sa môj priateľský heterosexuálny vzťah s Alexom prudko schladil. Niekoľko týždňov som chodil po škole, zatiaľ čo učitelia so študentmi na mňa odmerane zízali. V tejto maličkej škole sa naozaj všetko šíri rýchlosťou svetla, všetko okrem vedomostí. Na hodine si o tom žiaci hovoria otvorene, po rusky a predo mnou, a ja sa snažím nepriznať, že obsahu ich rozhovoru rozumiem. Otváram teda diskusiu „gay“, pričom sa opäť červenám a moji študenti sa idú popukať od smiechu, keď to slovo počujú.

- Viktor, a ty si teda buzerant? – pýta sa ma Róza na jednej z hodín.

Nasledujúce týždne sú v znamení obrany. Obrany pred označením, ktoré tu znamená obvinenie. Až to po mesiaci prehrmí, všetci zabudnú a nakoniec si víťazoslávne povedia, že to asi predsa len ťahám s E., opäť ignorujúc moju blízku známosť doma. Až keď na túto epizódu konečne zabudnem a prechádzam sa po Ala-too, hlavnom námestí, odrazu zbadám, ako mladík odvážne stojí pred davom ľudí s nápisom „Som gay!“ O päť sekúnd je pri ňom rozhnevaný starší muž, ktorý mu plagát vytrhne z ruky a div nepošlape. Na miesto okamžite prichádza polícia a rozhodne sa tento kratučký proces rýchlo upratať pod koberec.

- V tejto krajine žiadni gayovia nie sú – hlási upratovač chodníkov, keď mladík s priateľmi po prehratom zápase opúšťa námestie.

Viktor Cernicky

Viktor Cernicky

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Obľubujem sa zamestnávať konkurencie-neschopnými aktivitami. Zahltili ma natoľko, až začínam mať nádej, že z toho raz niečo bude. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu