Mucha, krokodíl, rajčina

Autor: Viktor Cernicky | 2.5.2012 o 11:00 | (upravené 2.5.2012 o 12:21) Karma článku: 10,80 | Prečítané:  801x

Džyldyza sedí na stoličke, oči jej pobehujú na spolužiakov v poradí, v akom odpovedajú na moju otázku: „Aký hmyz poznáte?“ Ledva sa udrží mlčať, s každým výdychom by vykríkla svoju odpoveď, ale snaží sa, hoci netrpezlivo, vyčkať. Fly (mucha), hovorí Vlad, kirgizský šampión v bench-presse. Výborne! Bee (včela), odpovedá Sergej, ktorý zase nemá knihu. Super! Džyldyza? „Crocodile!“ vyrazí zo seba a začne pojašene mávať svojimi nohami, prikrátkymi na to, aby dočiahli na zem. Ruky si schová pod stehná a na tvári sa jej zjaví ten najúprimnejší výraz pojašenosti. Desať minút sa jej snažím vysvetliť, že krokodíl v žiadnom prípade hmyzom nie je, Džyldyza sa však stavia na hlavu, až nakoniec neuroticky zdvihne ukazovák a vraví: „Jasnačka, že to je hmyz. Veď počúvaj – mucha...krokodíl...rajčina!“

 

Asi mesiac dozadu som mal narodeniny. Nie som z tých, ktorí tento sviatok oslavujú, a tak som svoje narodeniny strávil sťahovaním k svojej štvrtej host-family. Na druhý deň zájdeme s E. na klasický obed, a po prestávke pokračujem vo vyučovaní. Prvých mám diablov, skupinu, ktorá mi prirástla k srdcu. Trieda, ktorá zvyčajne svojou komunikáciou prehluší aj školský zvonec, je prekvapujúco tichá, a než otvorím dvere, pýtam sa sám seba, či dnes vôbec niekto prišiel. A odrazu ich vidím: diabli stoja, spievajú mi Happy Birthday song a nadšene tlieskajú. Altynai na tabuľu namaľovala srdiečka s odkazom „Viktor we love you!“, Vika napiekla koláčiky, Alina s Aidai vydekorovali triedu farebnými balónikmi, a všetci sa zložili na veľkú fľašu Coca-Coly. Nechápem, akým spôsobom sa to dozvedeli, ako to všetko tieto deti zorganizovali, ale ešte nikdy v živote ma nikto tak krásne narodeninovo neprekvapil. Hodina je zruinovaná, Viktor dojatý až po slzy na krajíčkoch očí. Napriek tomu učíme. Decká rozprávajú po anglicky, zatiaľ čo majú plné ústa skvelých koláčikov, a ja sa iba smejem. Hoci to nie je horúci zemiak, konečne chytajú tú správnu anglickú výslovnosť.

Milujem svojich študentov. S TOEFL skupinou sa rozprávame o tradíciách a ako s inými skupinami, opäť dostaneme k téme bravčového mäsa. Kirgizsko je moslimská krajina, čo znamená, že jesť prasa je ako byť gayom - trestuhodné.

- Prečo vlastne nemôžete jesť mäso? – pýtam sa naivne.

- Pretože je to napísané v Koráne. –

- A aký je dôvod? – skúšam znova. Trieda prejde na ruský jazyk, a kým sa tvárim, že nerozumiem, môj iniciatívny študent hovorí ostatným: „Jasné, že jem bravčové. A netvárte sa, že vy nie. Dobre viem, ako miluješ pizzu s prasacinou...“ a tak ďalej. Prezieravo zatváram dvere, a kým sa otočím, všetky decká do jedného mi vravia ich skúsenosti. Natajňáka, no bez hanby, otvorene a na rovinu. Takto to je, hovorí mi študent, Korán nikomu nevysvetlil, prečo bravčové jesť nemôžeme.

Moja škola je prototyp nefungujúcej organizácie. Mladá a pekná sekretárka je ofučaná ako stará ropucha, šéfka zo seba krvopotne tlačí anglické výrazy, môj rozvrh sa neustále mení. Metodológii chýba akákoľvek logika. Knihy, ktoré sú hrdo prezentované ako autonómne materiály ušité na mieru, sú de facto šalátové zlúčeniny niekoľkých známych publikácií s nulovou nadväznosťou. Napriek tomu milujem vstávať a 5 dní v týždni učiť. So žiakmi trávim viac času ako s rodinou, možno viac ako s priateľmi, a tak sa stalo, že sa aj z nás stali priatelia. Stretávame sa v pondelok o ôsmej ráno rovnako ako v sobotu o ôsmej večer.

Diabli ma v zime vyguľovali, desiati na jedného. Keď som sa objavil s novým účesom, dožadovali sa, aby som im zase zahral Hitlera, a ich smiech sa šíril školskými chodbami tak hlasno, že ofučaná sekretárka prišla zatvoriť inak vždy otvorené dvere.

Spríjemňujú mi chvíle všemožnými spôsobmi. Jedni mi na prezenčnú listinu mi maľujú smajlíky, iní mi po pokazenom teste na tabuľu napíšu „Viktor, prepáč, sľubujeme, že sa budeme učiť lepšie“ a potom mi Manas rozpráva o svojom víkendovom koncerte. A keď idem spať, musím opraviť hŕbu testov. Na poslednej strane Džyldyza komponuje vetu s použitím slovíčka „vital“ (životne dôležitý): It´s vital to go to the toilet. (Je životne dôležité ísť na záchod)

Mám skvelých študentov, a to je tá najväčšia motivácia stať sa skvelým učiteľom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?