Kyrgyzstan alebo Ako sa v Piškóte vyvážať na mašurkách

Autor: Viktor Cernicky | 7.2.2012 o 14:30 | (upravené 7.2.2012 o 15:38) Karma článku: 8,94 | Prečítané:  645x

Všetko, čo potrebujete vedieť o Kyrgyzstane, sa dozviete až po prílete do Biškeku. O ľuďoch tejto krajiny sa dopredu veľa nedozviete, alebo ako hovorí skúsenosť nevyfackaného nadšenca, niečo síce tušíte, ale akosi sa zdráhate svojej intuícii uveriť. Krátka výpoveď o tom, ako si zariadiť nový život v priebehu troch týždňov.

poloprázdna maršrutka v Biškekupoloprázdna maršrutka v Biškekuweltreiseblog.net
Čo odporúčajú výchovní poradcovia na každej škole na prelome piateho a šiesteho semestra uprostred skúškového obdobia? Neviem, ale pravdepodobne si zložia okuliare , položia ruku na vaše rameno a odvetia: Milý môj, najmä nechoď na polroka do zahraničia. Nuž, práve preto som žiadneho nenavštívil, ale aspoň som mal počas letu dostatočný priestor zamyslieť sa nad touto hypotetickou situáciou. Z vysokých horúčok, keďže som si svoju chorobu naplánoval práve na začiatok letu, a zo zamyslenia nad tým, čo by bolo, keby nebolo tohto letu, ma vytrhlo až letisko chudobnejšie ako to bratislavské, ale zato preplnené americkými armádnymi lietadlami. Na letiskovej dráhe nastúpení vojaci hľadia do môjho okienka a ja dúfam, že ma zákony Murphyho sveta opustia aspoň na tomto zabudnutom mieste. Moje víza sú zázračne platné, počas prvých piatich minút v Kyrgyzstane som skoro nastúpil do cudzieho taxíka a odmietol som vstúpiť do americkej armády. Zbytok noci trávim prijímaním prekvapivých pohľadov a negatívnymi odpoveďami na otázku, či mám deti. Deti? Čo sa naučíte o Kyrgyzstane v prvých dňoch? Áno, skrytý pocit, ktorý ste tak pečlivo klincovali do truhly, zázračne vstáva z mŕtvych a počas ruskej zimy vám nedá spať a máta vás celú noc. Máte pocit, že každému musíte do ruky strčiť niklák, lebo inak neprežijete. Naučíte sa, že najväčšími autoritami v spoločnosti sú upratovačky a úradníčky, pretože ak si poriadne neopucujete topánky pri vstupe do banky či úradu, budú vás prenasledovať so svojou metlou, ktorou vám budú neúnavne podrážať topánky. Našťastie sa ráno prebúdzam bez záchvatu horúčky - prvotné halucinácie o podarkoch na každom kroku miznú pod snehom zaviatu cestu a ja sa prebúdzam do triezveho pohľadu na hlavné mesto Kyrgyzstanu. Z kancelárie môjho budúceho pracoviska ma už dopredu upozornili, že "tu metro nejazdí, a preto sa priprav na to, že budeš musieť do práce chodiť inak." Po dôkladnom zvážení všetkých ostatných možností, keďže na Slovensku metro jazdí aj u nás v Melčiciach, som sa pripravil na celkom novú skúsenosť, a to - cestovanie autobusom. Z tohto omylu ma však hneď ráno vytŕha B., postaví sa na kraj cesty, panáčika zo Slovenska drží po svojom boku a zamáva na veľké auto, kyrgyzský fenomén, na maršrutku. "Autobus? Blázon z Európy," pomyslí si B. a vtiahne ma do autíčka, kam sa môže posadiť 7 ľudí. Ďalší traja stoja a zohýbajú sa pod nízkou strieškou a ja sa s typicky prekvapeným pohľadom pýtam, ako je možné, že sa do jedného autíčka napcháme desiati. Teraz som tu už skoro mesiac a zistil som, že maršrutka je špeciálne miesto na zemi, kde človek musí prehltnúť, požuť a nanovo vysloviť termín "osobný priestor", ktorý však uletí do čiernej diery. V maršrutke nič také neexistuje. Predstavovali ste si niekedy, aké je to nemať inú možnosť, než si nedobrovoľne utrieť sopeľ do cudzej kapucne, ktorá patrí človeku, čo sa okolo vás snaží predrať von? Nuž, keď je vás v maršrutke štandardne dvadsaťpäť, zatiaľ čo pätica extra pasažierov otláča svoje zadky na čelné sklo, nemáte na výber - hlavou sa pohnúť nedá. A tak sa polhodinu dotýkate nosmi s Kirgizom, ktorý už je na to zvyknutý. Pokojne vám dýcha do nosa svoje raňajky a počúva zmesku kirgizsko-ruského rapu s príchuťou Ameriky. V inom prípade sa ocitnete vedľa šoféra a najbližších dvadsať minút zaňho prijímate a vydávate cestovné, pretože on je zaneprázdnený šoférovaním. Aby som bol konkrétnejší, a aby som vysvetlil pojem šoférovania v Kyrgyzstane počas zimy - šofér sa, viac či menej úspešne, snaží udržať auto na 5cm širokej vrstve ľadu, keďže Kyrgyzstan okrem osobného priestoru nepozná ani posýpanie vozovky. Vodič zásadne v jednej ruke drží telefón, a druhou radí rýchlosti, otáča volantom, ale najmä, najmä trúbi! Aby sa pasažieri nenudili, každá maršrutka má svoj vlastný zvuk klaxónu, a ja už by som sa nečudoval, keby na mňa niekto zatrúbil zvučkou z Bejvoču. S mojím metrom deväťdesiat chodím domov každý večer zo seknutým krkom, keďže sa mi hlava pod strop jednoducho nezmestí, a s modrinami na rukách, ktorých sa kŕčovito držia nešťastníci bez možnosti dočiahnuť na kovové držadlo. Tak sa každé ráno postavím na ľubovoľné miesto na okraji vozovky, pretože zastávky sú pre lúzrov, čo jazdia busom, a mávam na staručké mercedesy. Nasledujúcich dvadsať minút dúfam, že šofér má dobrú náladu, lebo ak nie, môže kedykoľvek ľubovoľne zmeniť svoju trasu, čo znamená, že mi moje počítanie zákrut nepomôže ani za mak. A tak si tu žijem prvý mesiac - v absurdnom Piškótiku sa vyvážam mašurkami a nemám tušenia, kde vystúpim. Okienka sú totiž defaultne nastavené na "zamrznutý" mood. Aj keby však neboli, sú tak nízko, že si musím čupnúť, aby som z nich niečo videl. To sa mi však nepodarí, pretože sa ma držia ďalší dvaja ľudia, zatiaľ čo ja otláčam svoje líce na čelo akéhosi Rusa. A tak si aspoň hľadím pod nohy, na podlahu, ktorú už korózia prežrala tak, že vidím, ako mi ubieha cesta. Dýcham benzínové výpary a nadávam si, že som so sebou zase nevzal foťák. Bishkek, i love you
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?